Príbeh Adriany

„Volám sa Adriana, mám 47 rokov. Som slobodná, bezdetná, bez súrodencov. Mám množstvo diagnóz: cukrovku od 3 rokov veku, celiakiu, potravinovú intoleranciu, kožné problémy, krátkozrakosť, problémy so srdcom a štítnou žľazou, okrem toho ma trápi trávenie a neurologické problémy. Prekonala som aj viacero operačných zákrokov. Bývam v rodinnom dome, ktorý je v predaji, nakoľko som ho obývala spolu s rodičmi. Rodičia mi zomreli pred štyrmi rokmi. Nakupovanie je pre mňa zložité pre diabetickú, celiaktickú diétu a potravinovú intoleranciu, pretože musím kontrolovať každú jednu zložku na výrobkoch. Žije sa mi finančne veľmi ťažko. Pred invalidným dôchodkom si už často nemôžem dovoliť nič kupovať a nemám na potraviny, hoci prepočítavam každý jeden výdavok. Som veľmi vďačná za pomoc vo forme Sociálnych kupónov z Gréckokatolíckej charity Prešov. Teraz si môžem spolu s osobnou asistentkou nakúpiť vhodné potraviny vo vybraných predajniach. Nech je Vám dobrý Boh odmenou za všetko, čo robíte.“ 

Príbeh Ľubomíra

„Volám sa Ľubomír, som ženatý, s manželkou Dankou máme tri deti. V roku 2013 sa  pri pastoračnom centre pre Rómov posväcoval kríž a tam som sa nanovo narodil a zmenil sa môj život. Po prvýkrát v živote sa vďaka Ježišovi vo mne niečo pohlo. Potom som prišiel domov, kľakol som si pred manželkou a rozpovedal som jej,  čo som zažil. Požiadal som ju o odpustenie.  Už som jej to povedal asi stokrát, teraz som to však myslel vážne.  Ona videla, že ten tvrdý a pyšný človek zaplakal a kľačí pred ňou. Aj ona začala plakať so mnou. Neviem, čo sa so mnou dialo, stále som nad tým premýšľal. Prešli asi tri mesiace a v mojom živote prišlo prvé uzdravenie, prestal som nadávať a preklínať. Predtým som neslušne rozprával aj pred deťmi, ktoré to po mne opakovali.  Potom ma o. Martin pripravil na sviatosť zmierenia, vyspovedal som sa po desiatich rokoch a prijal Eucharistiu. Zo srdca mi spadol veľký balvan, rozlial sa vo mne pocit lásky a slobody. Začal som sa modliť za kňazov a ich rodiny, chodiť do spoločenstva.  Spoločenstvo mi dávalo nové ja a novú nadej na nový začiatok mojho života. Začal som Bohu dôverovať.  Po roku a pol som sa zapojil do služby v spoločenstve. Boh ma cez tieto malé, ale dôležité služby v spoločenstve oslobodzoval, uzdravoval, učil byť zodpovedný, verný, poslušný, vďačný, užitočný, trpezlivý a hlavne milovať ľudí a prijať ich takých, akí sú, neodsudzovať ich. Boh konal v mojom živote ďalej, oslobodil ma postupne od gamblerstva, fajčenia, smilstva, závisti a nenávisti. Boh videl aj mojú ťažkú ekonomickú situáciu v rodine, a tak mi pomohol cez dobrých ľudí z Charity. Dostali sme Sociálne kupóny na nákup potravín a drogérie, za čo sme veľmi vďační. Aj to je jeden z každodenných Božích zázrakov.“