Gréckokatolícka charita Prešov pôsobí na území Prešovskej archieparchie od roku 1991, pripomína si teda tridsať rokov od svojho vzniku. Prostredníctvom sociálnych, zdravotníckych, pedagogických, výchovno-vzdelávacích, humanitárnych a iných foriem služieb podáva pomocnú ruku ľuďom v núdzi bez ohľadu na ich rasu, národnosť, náboženstvo, politické zmýšľanie a iné. PhDr. Peter Valiček, riaditeľ Gréckokatolíckej charity Prešov, začal pracovať na Gréckokatolíckej charite Prešov (GKCH) v roku 1993 a 1. novembra 2006 sa stal jej riaditeľom. Na tejto pozícii pôsobí už takmer 15 rokov.
S čím, resp. s kým sa spájajú začiatky znovuobnovenia činnosti GKCH v 90-tych rokoch?
„Novembrové udalosti v roku 1989 a následné zmeny spoločenského systému umožnili obnovenie činnosti a fungovanie Cirkvi ako takej, a teda aj jej jednotlivých inštitúcií vrátane charity. V nadväznosti na roky 1947 až 1950 boli, predpokladám, podmienky na znovuobnovenie jej činnosti v tom čase vytvorené. Za vedúceho diecézneho pracovníka bol od 1. septembra 1991 vymenovaný Ing. Maroš Šatný. Dňa 15.5.1992 sa stal riaditeľom Slovenskej katolíckej charity (SKCH) Prešovskej diecézy. O. biskup Ján Hirka spolu s Ing. Marošom Šatným a vedením SKCH zabezpečili, že sa v tom čase činnosť charity mohla obnoviť aj na území Gréckokatolíckej cirkvi.“
Prečo ste sa rozhodli robiť pre charitu? Čo Vás k tomu motivovalo?
„Predtým než som nastúpil do pracovného pomeru na charitu, nebol som bez práce. Svoje predošlé zamestnanie som sa rozhodol opustiť po tom, ako som dostal ponuku od M. Petríka, vtedy ešte vedúceho Domu Charitas na Jarkovej ulici v Prešove. Oslovilo ma to, čo charita mala v pláne robiť a čo sa od nej očakávalo. Hovoril som si, že to nebude len taká obyčajná práca, že v rámci nej bude môcť človek dať tým druhým aj viac zo seba. Odišiel som z istôt rozbehnutej firmy do neistôt začínajúcej „firmy“ – charity.“
Keď sa obzriete späť, aké spomienky sa Vám vynoria na Vaše začiatky na charite?
„To, čo sme v prvých mesiacoch robili, vôbec nenasvedčovalo tomu, že by to bola pomoc človeku. Pred oficiálnym začatím služby Domu Charitas (3.11.1993) sme vykonávali stavebné práce a pripravovali zariadenie na spustenie. Už koncom augusta 1993 sa však zariadenie neoficiálne otvorilo a uvítali sme prvých klientov. V septembri a októbri sa ešte dokončovali rekonštrukčné práce a zároveň sme sa už venovali ľuďom bez domova. Objekt 3. novembra pri otvorení posvätil vladyka Milan Chautur, v tom čase pomocný prešovský biskup. Nešlo teda o bezduché otvorenie priestorov, keďže naši klienti boli už dva mesiace v zariadení.“
Vo funkcii riaditeľa Gréckokatolíckej charity Prešov pôsobíte už od roku 2006. Ako by ste zhodnotili toto obdobie?
„V roku 2006 sa uvoľnilo miesto riaditeľa, ktoré som prijal po výberovom konaní. Už od začiatku som si bol vedomý, že bez Božej pomoci sám v tak dôležitej organizácii ako je charita nespravím nič. Vždy som bol za to, aby sme spolu s kolegami hľadali cestu, kam sa máme posúvať a čo máme robiť. Nechcel som, aby to bolo o mojich nejakých prevratných myšlienkach, ale skôr o jednote, spoločenstve, v ktorom sme sa snažili charitu posúvať dopredu. Za takmer 15 rokov v pozícii riaditeľa prešovskej charity som prežil aj krásne chvíle, aj chvíle náročné, ako to už v živote býva.“
Aké zmeny v rámci prešovskej charity prinieslo posledných 10 rokov? Ktoré momenty by ste vyzdvihli?
„Teší ma, že sme v roku 2011 pri príležitosti 20. výročia od obnovenia činnosti GKCH s Božou pomocou zorganizovali Kongres Charity. Zároveň ma teší, že po 10-tich rokoch pripravujeme ďalšie podobné hodnotenie. Myslím si, že takto by to mohlo byť aj do budúcna. Za 10 rokov sa už dá vyhodnotiť, či sme sa niekam posunuli, alebo nie. Po Kongrese Charity sme hneď v roku 2012 získali projekt cez Švajčiarsky finančný mechanizmus do Starej Ľubovne (v období 2012 – 2016). Tento projekt hodnotím ako prelomový pre naše schopnosti, možnosti aj zvládanie takých náročných aktivít. Projekt trval takmer 5 rokov, v priebehu ktorých sa podarilo rozšíriť objekt Domu sv. Anny jeho dobudovaním a rozbehnúť nové typy služieb ako napr. prepravu klientov, rehabilitačné stredisko ap. V závere projektu vznikla Špeciálna základná škola sv. Anny, ktorej zriaďovateľom je Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov. V roku 2011 sme dokončili aj rekonštrukciu Centra sociálnych a poradenských služieb (dnešné Nízkoprahové denné centrum na ulici Pod Táborom v Prešove), realizovanú svojpomocne s ľuďmi bez domova. To som hodnotil veľmi pozitívne. Vytvorili sa tak podmienky na to, aby sa ambulantné služby Pod Táborom mohli odčleniť od pobytových, keďže dovtedy to tak nebolo. V roku 2014 sme spustili ambulantné služby formou denného stacionára v meste Humenné. V Prešove sa služba Agentúry ošetrovateľskej starostlivosti rozšírila o Dom sv. Kozmu a Damiána, zariadenie, s ktorým dlhodobo spolupracujeme. V meste Svidník sa postupnou rekonštrukciou objektu, ktorý sme získali od farnosti, vybudoval domov na polceste pre ženy v núdzi Dom sv. Faustíny. Aktuálne pripravujeme transformáciu zariadenia na Centrum pre deti a rodiny s resocializačným programom pre ženy. Za posledných 10 rokov vnímam posun aj v tom, že sa vytvorili na Centre charity samostatné pozície PR manažéra, projektového manažéra, metodika sociálnych služieb, koordinátora farských charít a podobne. Zamestnanci sa špecializujú, v rámci odbornosti môžu ísť viac do hĺbky. V súvislosti so vznikom pozície koordinátora farských charít hodnotím veľmi kladne vznik farských charít, ktorých aktuálny počet je v rámci Prešovskej archieparchie 13. Tak sa môžu mnohí ľudia z farností aktivizovať pre dobro núdznych vo svojom okolí. Popri farských charitách sa systematizuje spolupráca s dobrovoľníkmi. V priebehu posledného desaťročia sa zosystematizoval aj duchovný program. Sme veľmi vďační za to, že za celé obdobie obnovenia činnosti charita nebola bez duchovného správcu. Snažíme sa, aby k nám prichádzali ľudia, ktorí sú odborníkmi vo svojej oblasti a majú zároveň cit pre charitu, duchovno a ľudskosť.“
Ktorú oblasť činnosti GKCH považujete za zvlášť potrebnú rozvíjať v dnešnej dobe?
„To, po čom túžime je rozvíjanie farských charít, prostredníctvom ktorých môžeme byť bližšie k núdznym v jednotlivých farnostiach. Práve vďaka farským charitám a vykonávaným odborným činnostiam im môžeme pomáhať viac aj formou materiálnej pomoci, hlavne v tomto covidovom období. Chceme sa naspäť priblížiť k farnostiam Prešovskej archieparchie, z ktorých pomoci sme celých tých 30 rokov čerpali. Mnohí prispievajú pravidelne aj na miestach, kde charita dodnes nie je či už formou organizovanej odbornej služby, alebo formou farskej charity. My sme doposiaľ nemali možnosť im to „splatiť“. Ďakujem ešte raz všetkým darcom, nielen za dary finančné, ale aj materiálnu pomoc a hlavne za Vašu duchovnú podporu, modlitby a obety za nás.“
Máte v rámci GKCH vytýčené nejaké plány na najbližšie obdobie?
„Osobne by ma potešilo, ak by sme dokázali postaviť zariadenie alebo spustiť službu pre seniorov do približne 3 až 5 rokov. Myslím si, že ako archieparchiálnej charite nám tento segment ponuky pre našich veriacich, ako aj pre gréckokatolícku cirkev chýba. Zároveň je pre nás dôležité obstáť v týchto náročných časoch duchovne, odborne, ľudsky, ako aj medzigeneračne – zachovať istú štruktúru a stabilitu aj napriek tomu, že starší odchádzajú a mladší prichádzajú. Aby aj mladí dostali u nás príležitosť, mali chuť sa jej chopiť a mali motiváciu charitnú službu vykonávať. Naša zodpovednosť nie je len za to, že sme tu a teraz, ale čo príde aj po nás. Medzi našimi aktuálnymi prioritami je aj rozbehnutie materiálnej a potravinovej pomoci núdznym, kde by prvým krokom malo byť sprevádzkovanie charitného skladu.“
V septembri tohto roka si GKCH pripomenie 30. jubileum od znovuobnovenia svojej činnosti. Sú k tomuto výročiu naplánované aj nejaké sprievodné podujatia?
„Pri tejto výnimočnej príležitosti pripravujeme ešte v tomto roku charitný galavečer s titulom „30 rokov blízko pri človeku“ (november 2021). Podujatím chceme spoločne osláviť 30-ročné napĺňanie nášho poslania pomoci ľuďom v núdzi. Medzi účinkujúcimi vystúpia známi umelci – speváci i hudobníci, ako aj naši klienti. V prípade nepriaznivej epidemiologickej situácie bude podujatie presunuté na iný termín. V júni 2022 zase plánujeme „Konferenciu Charity“. Konferencia bude prierezom najvýznamnejších okamihov v činnosti GKCH za posledných 10 rokov.“
Vedeli by ste zhrnúť, v čom spočíva duchovný rozmer diela, ktoré Charita realizuje?
„Aby každý uveril, že nie sme tu len tak, že máme od Boha prostredníka pre našu spásu, ktorým je Ježiš Kristus. Jemu sme uverili a podľa toho Ducha chceme žiť, konať a následne uplatňovať aj v činnosti charity. Okrem vyznávania a praktizovania viery nesmieme zabúdať na odbornosť a ľudskosť či tvorbu vzťahov.“
Blahoslavený biskup P. P. Gojdič je jedným z patrónov v gréckokatolíckej cirkvi a zároveň aj zakladateľ prešovskej charity. V akých oblastiach by mohol byť pre zamestnancov GKCH inšpiráciou?
„Známe je jeho motto: „Boh je láska. Milujme ho.“ Z toho vyplýva, že mal vrúcny a úprimný vzťah k Bohu, a práve tým by mal disponovať každý zamestnanec charity, resp. kresťan. Zároveň bol ochotný sa pre dobro druhých obetovať. Naozaj aj robil všetko pre to, aby bol užitočný núdznym. Pomáhal im sám priamo alebo prostredníctvom služby charity. Svoje motto preniesol do konkrétnych činností pre to, aby tu mohol byť pre núdznych a pomáhať im.“
*Upravený rozhovor nájdete v Časopise Slovo č. 17.
