Resocializačný program je rozdelený do 5. fáz s minimálnou dĺžkou 12 mesiacov. Každá fáza má určité povinnosti a úlohy, ktoré má prijímateľ v danej fáze zvládnuť. Ďalej sú vymedzené kritériá povinností, aby sa mohol posunúť vyššie a napĺňať cieľ resocializácie.

Fázy resocializačného programu:

1. Adaptačno-motivačná fáza slúži na pochopenie a osvojenie zmyslu denného režimu, poriadku a základných návykov. Počas tejto fázy sa pracuje najmä na motivácii prijímateľa k zmene životného štýlu.
2. Sebapoznávacia fáza pomáha naučiť sa niesť zodpovednosť za seba a za aktuálnu skupinu. Naďalej sa pracuje na osobnostných a sociálnych problémoch s pomocou skupiny. Zameriava sa na interpersonálnu reguláciu jedinca – emočnú, vôľovú, osobnostnú, vzťahovú, postojovú zložku.
3. Sociálno – rehabilitačná fáza slúži na posilnenie vzťahov prijímateľa so svojou rodinou, úplné osvojenie pracovných návykov, na rozvíjanie pravidiel spoločenského správania a osvojovania si zásad spoločenského spolunažívania.
4. Reintegračná fáza a
5. Posteresocializačná fáza slúži na plynulý prechod prijímateľa z chráneného prostredia centra do pracovného života a fungovania v spoločnosti. V tejto fáze sa hlavne kladie dôraz na maximálne posilnenie pozitívnych návykov prijímateľa.

Resocializačný program sa vykonáva:

1. Prostredníctvom sociálnej práce, psychologickej pomoci a starostlivosti, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji sociálnopatologických javov v spoločnosti.
2. Individuálna sociálna práca zahŕňa  súbor používaných metód zameraných na priamy pracovný kontakt s jedným prijímateľom. Samotná realizácia tejto metódy je veľmi rôznorodá, v závislosti od modelu či prístupu. Pri individuálnej sociálnej práci sa využívajú metódy vychádzajúce nielen z rôznych vedných oblastí, ale tiež z rôznych teoretických, psychoterapeutických prístupov, ktoré sú v súlade s resocializačným programom centra.
3. Skupinová sociálna práca je metóda zameraná na jednotlivca v skupine, ale i skupinu ako celok. Využívajú sa rozdiely medzi prijímateľmi, ktoré stimulujú spoločné záujmy a spoluprácu. Cieľom je zlepšenie individuálnej kvality života prijímateľa prostredníctvom účasti v skupine, v súlade s potrebami skupiny, pocitom spolupatričnosti, ktorý je nepochybne dôležitý pre budovanie dôvery v skupine. Rozdiely stimulujú a poskytujú príležitosť pre pochopenie druhého člena skupiny. Práca so skupinou je metódou orientovanou na odstraňovanie alebo elimináciu prekážok v oblasti sociálnej interakcie jej jednotlivých členov, na schopnosť tvoriť a dosahovať spoločné ciele.
4. Hodnotiaca komunita prijímateľov a členov odborného tímu 2x mesačne. Riešia sa organizačné veci, prestupy prijímateľov do vyšších fáz. Každý prijímateľ sa vyjadrí k svojmu prežívaniu, napredovaniu a k svojim zodpovednostiam a predsavzatiam v individuálnom resocializačnom programe. Zamestnanci ocenia najlepšieho prijímateľa.
5. Špecializované sociálne poradenstvo je zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov prijímateľa a poskytnutie konkrétnej odbornej pomoci na individuálnej úrovni.
6. Nácvik sociálnych zručností – ide o postupný nácvik, toho ako s druhým komunikovať, vyjadriť sa a presadiť pomocou ne/verbálnych prejavov. Prijímateľ sa učí aktívne počúvať, dávať a prijímať spätnú väzbu, vyjadrovať vlastné emócie a pracovať s nimi, byť empatický a asertívny, riešiť konflikty a pod.
7. Nácvik pracovných zručností je osvojenie pracovných návykov a zručností prijímateľa pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením zamestnanca na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jeho fyzických, mentálnych a pracovných schopností a jeho začlenenia do spoločnosti. Zámerom pracovných aktivít je dosiahnutie schopnosti prijímateľa byť zodpovedným za výsledky a kvalitu svojej práce. Schopnosť plniť si povinnosti, dodržiavať pracovnú disciplínu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, spolupracovať s inými a vnímať prácu ako životnú hodnotu. Nácvikom pracovných zručností sú aktivizované vnútorné schopnosti ľudí so závislosťou, s cieľom získať a udržať si optimálnu funkčnú úroveň a zapojiť sa do normálneho života.
8. Skupinová terénna aktivita je podstatnou súčasťou resocializačného procesu. Napomáha zintenzívniť vnútornú prácu na sebe, posilniť vzťahy v komunite aj mimo zariadenia. Dôležitá je tiež z  dôvodu, že počas dlhodobého resocializačného procesu je potrebné u prijímateľov obnoviť prirodzené zdroje pozitívnych zážitkov. Ide o jednodňové a viacdňové stretnutia mimo centra (výlety do prírody, splavovanie rieky, cyklotúra, stanovanie a pod.).
9. Relaxačné techniky sú osobitnou formou tréningových aktivít, účelom ktorých je navodiť u prijímateľa relaxovaný stav a uvoľniť psychické a fyzické napätia.
10. Rodinné poradenstvo. Častým problémom je neriešenie vlastných problémov vo vzťahoch medzi  členmi rodiny a ich odsúvanie a neriešenie, taktiež spoluzávislosť niektorého z členov rodiny. Vybrané metódy práce sú najmä: individuálna práca a skupinová práca prijímateľov s rodinnými príslušníkmi. Práca s rodinou je dôležitá pre zabezpečenie spoločného prístupu k prijímateľovi počas resocializačného procesu. Snahou je sanácia rodiny a emocionálna podpora rodiny. Prínosom je posun ich vzájomných vzťahov, lepšie vzájomné pochopenie a porozumenie. Vtiahnutie rodinných príslušníkov do resocializačného procesu je dôležité na zabezpečenie spoločného prístupu pri riešení problému závislosti a spoluzávislosti.
11. Svojpomocné skupiny – na skupiny môžeme prizvať abstinujúcich úspešných absolventov resocializačného programu, ktorí motivujú prijímateľov k zotrvaniu v programe a trvalej abstinencii.

Resocializačný program