Na odborné sústredenie pre študentov Vyššej odbornej školy sociálnej Caritas v Olomouci prijali pozvanie z Domu sv. Faustíny – domov na polceste vo Svidníku (Gréckokatolícka charita Prešov). V dňoch 8. – 10. apríl o problematike novodobých foriem otroctva a obchodovaní s ľuďmi prednášala Helena Paňková, vedúca svidníckeho zariadenia.
Z denníka Domu sv. Faustíny:
Sadáme do auto vo Svidníku. Napečené, nabalené, veď vieme, že nás čaká dlhá cesta. Našťastie, do mesta Olomouc, ktorý poznáme len v známom spojený so syrečkami, nemusíme cestovať, ale trasu skončíme skôr. Do Vizovíc, kde sa sústredenie koná, prichádzame vo večerných hodinách. Samozrejme, temperament nezaprieme a po príchode aj napriek únave neleníme. Aktívne sa zapojíme do harmonogramu študentov, v ktorom má svoje miesto modlitba a večerné chvály. Pripájame sa s radosťou v srdci. Do postele padáme a v priebehu sekundy sa vnárame do ríše snov.
Ďalší deň začíname modlitbou svätého ruženca a telo posilníme chutnými raňajkami. Doobeda máme voľný program, tak si každá z nás vyberá podľa svojho gusta. Niekto obkukáva okolie vďaka prechádzke, niekto využíva možnosť zúčastniť sa iných odborných prednášok.
Poobede sme v programe my. Vedúca zariadenia pokorne vystúpila pred stovkou zvedavých študentov. Upozorňuje na vážnosť fenoménu ako je obchodovanie s ľuďmi. Často pre nás cudzia téma, o ktorej ani neuvažujeme, kým nepočujeme a nevidíme reálne prípady. Pani Paňková zdôrazňuje ostražitosť, zodpovednosť, preverovanie a opatrnosť pri možnostiach práce v zahraničí.
Druhou časťou programu je aktívny workshop. Odborné zamestnankyne Domu sv. Faustíny približujú študentom prácu s klientmi, ale aj prežívanie sociálneho pracovníka pri riešení náročných krízových situáciách. Pozorne počúvame a všímame si, že študenti aktívne reagujú. Zaujímajú sa, majú veľa otázok i podnetov na diskusiu. Počas príkladov z praxe pozorujeme, že viacerí študenti nedokážu skryť emócie a po líci sa kotúľa nejedna slza. Získaná teória v školských laviciach je tak vďaka workshopu obohatená o reálne prípady a príklady „z denníka sociálneho pracovníka“.
Svätá omša, večera a voľný program. Ako by to bolo, keby sme ho nevyplnili tancom a spevom? Zapneme hudbu a do rytmu pomaly poklepávame nohami. Do víru tanca, ktorý začal po prvých troch taktoch, sa pridávajú študentky. My, 5 žien z Domu sv. Faustíny a 60 dievčat, budúcich sociálnych pracovníčok. Autentická chvíľa, veselá nálada, okamih kamarátstva. Spievame rusínske skladby a na oplátku sa učíme jednu moravskú: „Vysoký jalovec, vysoký jako já, přeskoč ho má milá…“. V rámci neformálneho času je priestor na otvorenejšiu a osobnejšiu debatu. Študentky prichádzajú za vedúcou zariadenia, za dievčatami, pýtajú sa o možnosti praxe v domove na polceste, prosia o rady alebo jednoducho prejavia záujem o službu Charity.
Do izieb ideme v neskorých hodinách, ale s dobrým pocitom, že sme odovzdali všetky informácie, ktoré môžu pomôcť študentom pracovať na sebe v rôznych oblastiach života. Ráno vstávame, rýchlo sa lúčime a štartujeme. Cestou domou sa zastavíme v Žiline povzbudiť Janku, klientku zariadenia, ktorá súťaží vo svojom odbore „Opatrovateľstvo“. Ďakujeme Bohu za ten čas, ktorý sme mohli vo Vizoviciach stráviť a obohatiť sa navzájom.
