„Putovanie je pre mňa stálou pripomienkou zmyslu nášho života na zemi, teda, že cesta má svoj cieľ a na tej ceste nie sme sami,“ naša pútnička Majka.

Prejsť niekoľko kilometrov na pešo neznamená len obdivuhodný športový výkon, možnosť spoznať neznáme krásy prírody a nechať voľne plynúť myšlienky. Pre veriaceho je absolvovanie pešej púte vyjadrením viery i pokánia aj vhodný čas na osobnú modlitbu. Taká je aj Svätojakubská púť Slovenskom. Po prvýkrát trasu Košice- Donovaly prešli pútnici v termíne od 2. do 15. júl. Za púťou stála pekná myšlienka: „cez putovanie a osobný zážitok poukázať na situáciu v sociálnej starostlivosti na Slovensku“.

Ani naša charita nechýbala na svätej omši, po ktorej pútnici vyrážali za zvonov košickej gotickej katedrále a za spevu skupiny Kalich. Spomedzi našich kolegov sa odhodlala na púť iba Majka, ktorá absolvovala tri nádherné putovné dni. Aj keď sama vraví, že to bola iba štipka, za absolvované kilometre v nohách ju obdivujeme.

A ako prežívala samotnú púť Majka? „Pred odchodom vo štvrtok posilnená svätou liturgiou a požehnaním duchovného správcu Vasila Kormaníka mi bolo aj trochu ľúto, že idem za našu charitu. Neskôr som bola veľmi rada, že som to prekonala. Odmenou za to mi boli prekrásne výhľady a prírodné scenérie. Myslím, že Slovensko môže byť porovnateľnou trasou ako je španielska cesta do Santiaga. Oceňujem, že sme počas putovania mohli navštíviť aj zariadenia Spišskej katolíckej charity, oceniť ich pohostinnosť a obohatiť sa aj spoznávaním rôznych pamätihodností.“